Jessica Santy Saleska

Je celkom sám vo vetre a v daždi a v tenkom kabáte ktorý ho pred zimou moc nechráni… No jeho bolesť zo samoty a ľudskej zrady sa mu zažiera do kostí viac než chlad a hlad… Je celkom sám lebo ľudia k sebe radšej príjmu túlavého psa ako jeho, bosého… Vraj si je sám na vine že takto dopadol… On však nemá ten pocit… V ruke stíska […]

Nenávisť steká ako kvapka dažďa v odkvape rúti sa nadol do srdca do hlavy priam tryská zo žíl keď ju chcú zo seba vymámiť ale nedá sa to je jej stále viac už je ako vodopád..! Nenávisť šťeká ako pes s naježenou srsťou a vycerenými zubami neradno sa k nim zakrádať a pristupovať bližšie on aj ona všetko vycíti a každý pokus o trik odmení besným […]

Opití speneným mokom vychladeným v chladnúcom mori speneným ako krv v žilách tých dvoch opojených milencov lásky pri splne mesiaca ktorý speňuje more speňuje pivo a speňuje aj ich krv… Majú pocit, že sú jedno a patria navždy k sebe more pivo aj ich krv premiešaná ako milenci ako zrnká piesku na pláži ako svet na počiatku stvorenia či ako svet na jeho […]

Som otrokom času čo sa mi moc nepáči Stále mu vzdorujem hnevám sa a nadávam ale on je silnejší… Každý deň nanovo si kradnem čosi pre seba Aspoň zopár tých krátkych chvíľ niekde ďaleko od ľudí… Kde som len ja a moje ticho a On, a čas… Ten čas, ktorý tak veľmi neznášam Ten, ktorý mi uniká A ten, pred ktorým unikám ja sama…

Výčitky bolia sú tvrdé a neúprosné niekedy bolia viac ako rany od noža sú podlé a zákerné objavujú sa vtedy keď ich nečakáš sú neznesiteľné a otravné lebo sa zarývajú hlboko do teba a dokážu ti pokaziť nielen jeden deň ale celý život Vraj najhoršie sú tie nemé a asi to tak bude… Už aj ty si zistil ako vedia bolieť a ako vedia narušiť každý […]

Sloboda cez komín bola jediným útekom vhodným pre všetkých… Tak si to aspoň vtedy mysleli tie choré nacistické hlavy plné nenávisti k tým druhým… Alebo len plné strachu že skončia rovnako ak neuposlúchnu rozkazy toho krpatého… Chorá doba chorého sveta ktorý sa stále viac rúti do záhuby a už nič ho nedokáže zachrániť… Už bol raz […]

Dvakrát jeden porezaný prst a jedno ešte stále neotvorené víno Dva porezané prsty spolu jeden na každej ruke trochu námahy a nadávok na tupý nôž a vlastnú neschopnosť… A korok vo fľaši sa poddáva! Heureká, tak predsa! Víno je otvorené a je to to slivkové z čínskej reštiky Svojou presladenosťou pripomína skôr Vermut ako klasické ale to je jedno […]

Obdivujem ho (najmä ten čínsky) ale ešte viacej sklo nie som až tak tučná a predsa som slon Divný ľudský slon s kožou vo farbe slonovej kosti ktorý rozbíja veci rúca vzťahy a ubližuje druhým (samozrejme, nechtiac!) Zastreľte ma teda zastavte ma zavrite ma do zoo s trochou výbehu A hádžte mi tam veci ktoré môžem rozbiť (naozaj, nie slovne!) inak rozbijem […]

Tyrania v to ráno tou ranou tým nožom tým slovom rovno do duše Zaľúbenie prešlo zadubenec zostal zabávanie skončilo zanedbávanie pokračuje ďalej ………………………………………….. Už nevie, prečo ho chcela… Asi sa jej páčil tou svojou detskou hravosťou a mužskou ješitnosťou Všetko to […]

stanica lásky zmeškaného metra smeti víria ako myšlienky na toho, kto odišiel a už sa nevráti smutné je, keď odchádza vlak a smutnejšie, keď odchádza vlak s milovaným človekom o ktorom vieš, že sa už nevráti nik ti to nepovedal, lež ty to vieš vaše cesty sa dlho kľukatili pri sebe no teraz nadišiel čas kedy sa musia rozdeliť kto to kedy videl […]