Žitia čas je krátky čas Život trvá len prikrátko… Sťa glg dobrého vína ktoré si si chcel vychutnať ale už ho zrazu niet… Zmizol a zostáva v nenávratnej večnosti… Víno je sťa život… Chvíľu ho máš v pohári chvíľu v ústach chvíľu v žalúdku a zrazu je preč… Mimo tvojho tela a ty mimo neho… Opojenie skončí hlava vychladne…

Neplačem neboj sa nepanikár a nedepkuj som v pohode fakt len som unavená zo dňa nie zo života neboj… Fakt neplačem a neplač ani ty… alebo ak chceš tak si poplač tu, v prítmí a anonymite zadných sedadiel vo večernom a poloprázdnom buse a možno ti to pomôže a tvojej duši sa uľaví… Fakt urob to pre seba ja sa to tiež musím naučiť ale teraz […]

Len tak si vystúpiť o zastávku skôr a vymrznúť na ceste domov či do práce… Len tak si zašušťať topánkami medzi listami a vyfajčiť jednu-dve mentolky… Len tak sa zahĺbiť do knihy a nestarať sa o ruch okolo… Len tak si pustiť anglické cédečko a neriešiť v ňom žiadne slová, vety či súvetia… Len tak si vychutnať svätý pokoj večera […]

Krátky čierny vlas zaľahol medzi ý a á a je mu tam dobre… Človeku, čo ťuká do kláves tam však vadí a riadne ho vytáča… Zatiaľ ale nevstáva aby ho odhodil… Zatiaľ ho tam necháva pretože chce písať… Musí to dokončiť..! Snaží sa naň zabudnúť a písať spamäti ale nejde to, lebo ten vlas tam stále je A stále viac mu vadí… A tak, aby sa […]

Nezmyselnosť života je to, čím žijem a na čo denne myslím… Dlho som si myslela že zmyslom života je ´žiť´ ale potom som zistila že to tak nie je… Že jeho zmyslom je NÁJSŤ JEHO ZMYSEL a dať mu ho lebo on samotný ho nemá… A tak som hľadala veci a ľudí pre ktorých by som mohla žiť a zopár z nich som našla… Sú to asi […]

Je celkom sám vo vetre a v daždi a v tenkom kabáte ktorý ho pred zimou moc nechráni… No jeho bolesť zo samoty a ľudskej zrady sa mu zažiera do kostí viac než chlad a hlad… Je celkom sám lebo ľudia k sebe radšej príjmu túlavého psa ako jeho, bosého… Vraj si je sám na vine že takto dopadol… On však nemá ten pocit… V ruke stíska […]

Nenávisť steká ako kvapka dažďa v odkvape rúti sa nadol do srdca do hlavy priam tryská zo žíl keď ju chcú zo seba vymámiť ale nedá sa to je jej stále viac už je ako vodopád..! Nenávisť šťeká ako pes s naježenou srsťou a vycerenými zubami neradno sa k nim zakrádať a pristupovať bližšie on aj ona všetko vycíti a každý pokus o trik odmení besným […]

Opití speneným mokom vychladeným v chladnúcom mori speneným ako krv v žilách tých dvoch opojených milencov lásky pri splne mesiaca ktorý speňuje more speňuje pivo a speňuje aj ich krv… Majú pocit, že sú jedno a patria navždy k sebe more pivo aj ich krv premiešaná ako milenci ako zrnká piesku na pláži ako svet na počiatku stvorenia či ako svet na jeho […]

Som otrokom času čo sa mi moc nepáči Stále mu vzdorujem hnevám sa a nadávam ale on je silnejší… Každý deň nanovo si kradnem čosi pre seba Aspoň zopár tých krátkych chvíľ niekde ďaleko od ľudí… Kde som len ja a moje ticho a On, a čas… Ten čas, ktorý tak veľmi neznášam Ten, ktorý mi uniká A ten, pred ktorým unikám ja sama…

Výčitky bolia sú tvrdé a neúprosné niekedy bolia viac ako rany od noža sú podlé a zákerné objavujú sa vtedy keď ich nečakáš sú neznesiteľné a otravné lebo sa zarývajú hlboko do teba a dokážu ti pokaziť nielen jeden deň ale celý život Vraj najhoršie sú tie nemé a asi to tak bude… Už aj ty si zistil ako vedia bolieť a ako vedia narušiť každý […]