Citlivé cítenie teba a mňa svetla a tmy života a smrti Citlivé cítenie zimy a tepla nocí a dní víťazstiev a prehier Citlivé cítenie objatí a faciek neistoty a bezpečia strachu a nádeje Citlivé cítenie bielej a čiernej a dobra a zla mi už nedovolí viac… …žiť ako doposiaľ a byť ako vtedy Asi som už navždy zmenená…

Detstvo je hravosť bláznivé skoky nevinné kúpanie hádzanie žabiek a zbieranie mušieľ na okrajoch vôd Mladosť je dravosť dvojité náznaky predvádzanie kvalít potápanie v moriach a zbieranie mušieľ čo obsahujú perly Staroba je starosť topenie sa v problémoch pomalé šuchtanie na okrajoch bazénov a zbieranie palíc nazývaných berly

Pozvoľne povoľná nie víla, nie anjel a predsa priam zjavením nebeská vzdušne ohnivá ohnivo vzdušná mámením nesmelá a chrániaca svoj poklad… Vírom jej vône a zlatom jej vlasov je zahalená do taju omamného zjavu až by jeden neveril že aj niečo tak krehké môže byť pozemským idolom… Je viac ako anjel a viac ako človek…

Len tak ticho v objatí stáť jeden pri druhom s láskou pri páse a krásnou predstavou o tom, čo je život a ako ho mať ešte viac Len tak ticho v objatí bok po boku a plece pri pleci ako brat s bratom vnímať ten svet okolo kuť spoločné plány a veriť v krásny zajtrajšok Len tak ticho v objatí sledovať vietor so slnkom pozorovať hviezdy pretekať sa po […]

Snívam o slovách ktoré budú plynúť mäkko a nežne ako jarný vánok Snívam o slovách ktoré budú opájať viac ako nektár a viac ako víno Snívam o slovách silných a krásnych pre ktoré budem chcieť umierať aj žiť Snívam o slovách s drobnými náznakmi so silou presviedčať a s mocou odpustiť Snívam o slovách ktoré povieš ty, či ja […]

Otvoriť víno na otvorenie pier otvorenie srdca otvorenie lona A potom už nič len počúvať milovať a žiť Vychutnávať chvíle spojenia gejzíry šťastia a zvuky fanfáry Zamilovať si ten čas čistého rozumu čistého srdca čistého bytia A nechcieť nič viac ako len poznanie pravdy o nádhere žitia…

Tá kvapka ma dostala tak ako nikdy nič predtým ťažila sťa oceľ na slnku sa zaleskla odrazila môj svet späť a prerezala mi môj prst bezfarebnou vlahou… Bola to viac ako kvapka a viac ako H2O letela sťa šíp od Robina Hooda dotkla sa mi kože a zaujala dušu tou osudnou čiarkou… Videla som letieť ju od jej zdroja až ku mne vesmírom beznádeje ktorý preťala […]

a ja nemám chuť ísť spať pretože sa práve vyznávam z hriechov, ktoré som spravila ktoré som dopustila alebo ktoré sa proste udiali… Raz za čas totiž príde ten okamih keď máte chuť premýšľať všetko rozoberať a riešiť a cítite v sebe nutkanie… prejaviť sa vyznať sa ukázať farbu a ísť s kožou na trh či s pravdou na bubon… […]

Neviem tancovať ako niekto píska Neviem sa uvoľniť pred niekým, kto mi nesadol Neviem sa prispôsobiť niekomu, komu neverím Neviem len tak poslúchnuť keď s niečím nesúhlasím Neviem sa zabávať nasilu a len preto, že to tak robia ostatní… Neviem len tak zahrať naivku keď viem že ma chce niekto oklamať… Neviem sa chovať ako dáma keď mám plný […]

Bolesti ducha rozštiepené v temnote noci kedy duša bolieva básnika najviac zúrivo rýpu do najhlbších častí samotnej podstaty až nie je čud keď sa básnik zblázni Bolesti ducha čo sa cez deň trápi problémami sveta zarábaním peňazí a zdaním sa normálnosti spájajú sa v noci do silného šíku aby básnik nezabudol že je básnikom a jeho údelom je trpieť Bolesti […]