Nezbedne ma hladili po lícach po nose po čele po brade po perách… Roztápali sa na mojej horúcej hlave a horúcej koži… Boli tak krásne tak jemné tak milučko vtieravé a anjelsky biele no, žiaľ, ani jednej z nich nebolo umožnené prežiť… …zomreli príliš mladé…

Pod skrčeným tričkom hračka sa skrýva na okennej parapete tróni konzerva Pod manželskou posteľou schováva sa dieťa a na záchode sedí ochočená cica Pod najostrejšou lampou kujú sa pikle kým na stene visí čestné osvedčenie Pod dohľadom druhých vieme i nemožné no ak treba pomôcť niet nikoho a nikde

Odučiť sa láske a odlúčiť páry namiesto batoha nosiť batoľa Nevidieť človeka ale len diery pre vysoké stromy nezbadať les Naučiť sa pískať namiesto plakania Polámať korene a spáliť krídla Namiesto rozprávok púšťať deťom porno a byť vo svojom živle keď ho príjmu rýchlo Nepodať ruku a nepovedať radu ale rozdávať kondómy […]

Posledný hlt jedla zavrieť do chladničky posledný glg vína zamknúť do skrine Stratiť cudzie prízraky a nájsť si svoje vlastné rozhodnúť sa riešiť a zistiť, o čom to celé je Nenechať sa kúpiť a zlákať darčekmi ale vždy sa vlastnokožne presvedčiť Že to, čo ťa nezabije ťa posilní… Alebo ťa urobí aspoň múdrejším… […]

behom hore brehom uvidieť zajaca a celkom hore na kopci čriedu pasúcich sa srniek vrátiť sa do detstva k voľnosti a k šťastiu k ničeniu vecí a k neváženiu si ničoho sadnúť si na zem len tak uprostred poľa zahrať sa s hlinou alebo sa ňou guľovať uvidieť trávu klíčiť zo zeme a pohladiť psa ležiaceho pri tele zašpiniť si ruky hlinou […]

Koldokola samé slová a nápisy vŕtajú mi v hlave v očiach v pamäti Koldokola samé slová a nápisy plné je ich mesto plné trolejbusy plné ruksaky Koldokola samé slová a nápisy nedá sa ujsť pred nimi ani pod dáždnikom Aj ten je počmáraný a plný slov

Na kapacite motora nezáleží ale na kapacite srdca áno lebo to ono nás robí ľuďmi a nie robotmi bez citov Na kapacite priateľov nezáleží ale na úprimnej láske áno lebo ona je tým, pre čo sa oplatí žiť na zemi Na kapacite peňaženky nezáleží ale na kapacite našej ochoty áno lebo vďaka nej sme ľuďmi na tom správnom mieste Na kapacite mozgu […]

Nečakať na ranu osudu ale sám svoj osud nakopať aby nám dával už len dobré veci Nečakať na jar kým začneme s behom ale zdvihnúť svoj zadok a pohnúť ním už dnes Nečakať na leto kým nám dajú voľno ale cez všetky víkendy podnikať výlety a túry Nečakať na jeseň na pečené kačky a gaštany ale kúpiť si ich vždy keď je na ne chuť […]

Bez uzdy cválať v ústrety noci bez stresu bežať s vetrom opreteky bez deky spávať na holej zemi bez jedla kráčať len s láskou v hrudi Bez strachu čítať v polnočnej džungli bez zbraní chodiť so srdcom v dlani bez peňazí cestovať s túžbou po poznaní bez auta stopovať a spoznávať ľudí

Láka nás byť šťastnými a byť v siedmom nebi láka nás byť smutnými a prezrieť si peklo zvnútra láka nás byť víťazmi a vychutnať si ovácie láka nás byť porazenými a dopriať si oporu Láka nás zažiť úspech a svoju vlastnú silu láka nás zažiť krízu a hranice (ne)možného láka nás stáť pevne na zemi láka nás skúsiť balans na lane Láka […]