Jessica Santy Saleska

Že máte blbý deň, či blbý týždeň?! Noačo! Nezúfajte, bude lepšie!

Hlavne nerobte nič neuvážene a prehnane! Ak vás niečo irituje a vytáča, skúste sa upokojiť.  Prechádzkou, behom, upratovaním, knihou, telkou…

Ani ja, napríklad, nemám rada pondelky, či utorky. Neznášala som ich už asi odjakživa. Či už ako školáčka, študentka, či zamestnankyňa…

Ľudia sú v tieto dni zamračení, nahnevaní, vystresovaní, sklamaní zo života i z práce, a celú svoju negativitu a zlosť presúvajú na iných. A ako naschvál, najmä na tých, ktorí za nič nemôžu. Keby sa tak odvážili sťažovať sa na skutočne chorý systém, na zodpovedných vedúcich, či na zazobaných majiteľov daných firiem, možno by sa v tom systéme aj niečo zmenilo. Od horšieho k tomu lepšiemu … No keď iba sprdnú a nakričia na nevinných a unaháňaných zamestnancov, veľa sa toho na dobré nezmení.

No ľudia sú rôzni, a veľa krát si následky svojho konania neuvedomujú. Veľa krát ani nevedia, aké to je byť na tej druhej strane barikády. Nevedia, čo je to pracovať 12 hodín za pásom, či 8 hodín s nervóznymi a urazenými ľuďmi. Nevedia, čo je to vstávať o tretej v noci, a dochádzať za prácou x kilometrov, pretože v mieste bydliska žiadna nie je. Nevedia, aké to je byť permanentne v strese, pretože máte hysterického, cholerického či puntičkárskeho šéfa, ktorému vadí, že namiesto úsmevu číslo 5 ste nasadili len trojku…

Ľudia sú naozaj rôzni. A veľa krát aj sebeckí, ignorantskí a odporní. Alebo sa nám aspoň tak javia… Pretože opäť, ani my sami, nie sme v ich koži, a nevieme, čo naozaj prežívajú.  Nevieme, čo ich trápi a prečo sú takí, akí sú. Možno majú na tú svoju zlosť dôvod, a ani oni nemajú príliš na výber… Alebo sa to, minimálne. boja risknúť, pretože majú strach. Strach, že prídu o zamestnanie, o strechu nad hlavou, či o peniaze pre deti…

Neodsudzujme ich teda. Nesúďme tých, o ktorých nič nevieme! Neohovárajme a nerozširujme vymyslené lži, konšpirácie či polopravdy. Neprispievajme k šíreniu zla, strachu a zmätku. Nesúďme, a nebudeme súdení.

Ak sa chcete realizovať, a k niečomu prispieť, prispejte radšej vždy k šíreniu dobra, a nie zla. Ak chcete pomáhať, pomáhajte. Ak chcete povzbudzovať, povzbudzujte. A ak máte pocit, že by ste niekoho radi pochválili, pochváľte ho. Nehanbite sa za svoje úprimné prejavy dobra a lásky, pripravte sa však na fakt, že nie každý to príjme s úsmevom. Mnoho ľudí si už totiž od prejavov pozornosti či náklonnosti celkom odvyklo, a vašich pohľadov či slov by sa mohli aj reálne zľaknúť. 🙂  Na prvý pohľad zábavné, no v skutočnosti vlastne až tak nie… :/

Skúste ísť preto na ľudí opatrne a pomaly. S bratskou láskou, ale zároveň s loveckou opatrnosťou. Nedajte sa nimi zraňovať, vysiľovať, vydierať, či kaziť si nimi náladu.  Pokúste sa, udržať si v duši aspoň minimálnu dávku potrebnej spokojnosti, pohody a šťastia. A pri najbližšej možnej príležitosti si tieto svoje vnútorné energetické baterky opäť do plna dobyte. Pretože ich budete potrebovať. Jednak pre seba, ako aj pre iných. Dobyte si ich v kostole, v prírode, pri priateľoch, v tichu…

Váš život patrí iba Vám, a nik do Vás skutočne nevidí. Teda, okrem Boha, ktorý Vám Váš život raz dávno daroval… Skúste ho žiť najlepšie ako len môžete a viete, pretože tým vlastne robíte radosť aj Jemu. On chce, aby ste tento Jeho dar čo najviac užívali, aby ste sa z neho tešili, a aby ste Mu zaň ďakovali. A to naozaj a úprimne, nielen ´akože´, alebo preto, že ´sa to tak má´. Naopak, On chce, aby Vám Váš život robil skutočnú radosť. 🙂

Nikdy nie je neskoro začať niečo meniť, a tak, ak máte pocit, že by ste niečo zmeniť mali, premyslite si celý Váš postup, a hor sa do toho! A ak Vám náhodou, aj niečo nevyjde, nevadí. Vždy môžete začať odznova a lepšie. A pamätajte si, že nik múdry z neba nespadol, a každý z nás sa musí aspoň v niečom malom zdokonaľovať.

Hlavne nebuďte na seba až príliš tvrdí a zlí. Aj Vy máte nárok na omyly, chyby a prešľapy. Oľutujte ich, vyspovedajte sa, a nevyčítajte si už nikdy viac to, čo nemôžete zmeniť.  Namiesto toho pracujte pre dnešok, pre zajtrajšok a pre budúcnosť. Vždy existujú nejaké dôvody, pre ktoré sa treba snažiť, pracovať na sebe, a neprestávať bojovať. Vždy existujú nejaké ciele, nádeje a nové šance. A vždy sú viaceré, málokedy existuje len jedna jediná. Len ich musíte objaviť, a nebáť sa ich. Držím vám v tom všetkým palce, a želám vám veľa trpezlivosti.  A to aj sami so sebou. Lebo niekedy sme si práve my sami tou neplánovanou prekážkou, či problémom…

Tak ako aj ja sama sebe pri plánovaní tohto článku. Mal vyjsť už 10.10. na Svetový deň duševného zdravia /a Európsky deň depresie/, no akosi mi to nevyšlo, čo už. Človek mieni, Pán Boh mení… a ja sa z toho, snáď, teraz nezrútim. 🙂 A nerúťte sa ani Vy! Všetko dobré a hlavu hore!

A ako prízvukuje apoštol Pavol Filipanom: „Bratia, ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa! Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán je blízko. O nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu. A Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.“ Flp 4, 4- 7