Jessica Santy Saleska

Áno, je to tak. Pravda nás naozaj oslobodzuje, a práve preto je tak nesmierne potrebná. Zo začiatku však aj dosť bolí… Najmä vtedy, keď sme ju dlho nechceli vidieť, a dobrovoľne sme sa jej vyhýbali.

Možno, že sme sa už aj stratili… Zišli sme zo správnej cesty na nejakú tú bludnú.. A možno sme si ešte ani neuvedomili, že blúdime… Možno si ešte stále myslíme, že ideme správne, a práve my sme tí vyvolení, ktorých majú ostatní počúvať a nasledovať. Ale je to naozaj tak?!

Sme si istí, že vieme, kam ideme? Nestratili sme cestou za vlastnými (pochybnými) cieľmi napríklad baterku, okuliare, či priateľov? Neobetovali sme všetko a všetkých len pre svoje sebecké pohnútky, či naivné predstavy? Vieme sa na seba pozrieť naozaj spravodlivo, reálne a (seba)kriticky? A vieme si pred sebou potom nezakrývať oči? Dokážeme sa zmeniť?

Nebojme sa, a skúsme to! Tak, ako vravel Ježil, že „Pravda vás oslobodí…“, ja verím a viem, že je to presne tak. Už sa mi to veľa krát potvrdilo. Každý deň som dostala nejakú novú šancu, aj keď som si ju, podľa mňa, vôbec nezaslúžila. Ja sama by som si ju asi nedala… Boh však používa iný meter ako my. On je k nám ešte oveľa milosrdnejší, než sme my sami k sebe. On nám tie nové šance dáva vždy, každý jeden deň, a to úplne každému. Je len na nás, či ich využijeme, alebo nie. Ak áno, budeme tí múdri, ktorí sa na vlastných chybách poučili a polepšili, a ak nie, budeme tí hlúpi a tvrdohlaví, ktorí si nikdy nedali povedať. Mali by sme sa teda rozhodnúť správne. A nebáť sa otvoriť si oči…

Možno to, čo uvidíme, nás bude chvíľu alebo aj dlhý čas bolieť, ale raz tá bolesť predsa len skončí, a my budeme konečne vyrovnaní a šťastní. Už nás to dovtedajšie trápenie nebude viac mučiť, pretože ho už raz a navždy prekonáme…

Hovorí sa, že ´Človeku sa vždy všetko vráti´, a presne to isté si myslím aj ja. Pravda a spravodlivosť spolu úzko súvisia. Podľa mňa sú to buď sestry, alebo mama s dcérou… 🙂 Sú si naozaj dosť podobné, a podľa mňa sú aj rovnako dôležité. Pravdu potrebujeme na to, aby nám ukázala realitu takú, aká je, a nie takú, akú si ju nahovárame, a spravodlivosť potrebujeme aplikovať v každodennom živote, sami voči sebe i druhým. Pretože tým, čím meriame my, sa nameria aj nám. A ak my budeme súdiť iných, iní budú súdiť nás…

Tak je to správne, a aj spravodlivé. A jasné ako facka. Hoci sa dnes často krát môže zdať, že pravda je už dávno zapredaná, a dala sa kúpiť, nie je to tak. Pravda vždy vyjde najavo. Skôr alebo neskôr, ale raz sa to stane.

Myslím, že všetci ju potrebujeme pre to, aby sme zistili, kto sme, kde sme a kam ideme. Musíme ju vidieť, aby sme sa nestratili, prípadne aby sme sa vedeli vrátiť späť na tie správne chodníčky. V tom fyzickom, i v tom prenesenom význame slova. Pretože ak sa už predsa len stratíme, práve pravda a zorientovanie sa, nám pomôžu nájsť cestu späť. Späť na ten správny chodník, späť domov, do bezpečia, či späť ku sebe…

A odtiaľ potom opäť vyraziť na tú správnu cestu… Pretože ´Život je cesta´, a ´Cesta je cieľ´.

Ježiš o sebe povedal: „Ja som Cesta, Pravda a Život.“ A ja verím, že presne tak to je. Iba On je tá správna Cesta, tá jediná Pravda a ten večný Život, v nekonečnom šťastí. Nebojte sa Ho, a dovoľte Mu, nech sa na vás spolu s vami pozrie aj On. Verte, že On má vždy a pre každého nejaké riešenie. A to aj pre vás. Aj vtedy, keď sa tá vaša realita a pravda zdajú byť nemenné a strašné, On vždy nejaké to riešenie má. Dôverujte Mu a nepodliehajte zúfalstvu! 😉