Nosíme masky
Zásterky
A make-upy…
A to len preto
Aby nik nevidel
Akí sme naozaj
Akoby sme sa hanbili
Za to, kým sme
A čo cítime…
Akoby bolo zakázané
Vôbec niečo cítiť
A vôbec niekým byť
Prispôsobujeme sa väčšine
Pretože vraj nie je moc dobré
Byť iným a odlišným
Vytŕčať z davu
A ukázať sa
Ako osobnosť
Bojíme sa, že zostaneme sami
Ako koly v plote
Bez priateľov a opory
Pretože si myslíme
Že iní nás nepochopia
Ale hneď odsúdia…
Zízame na novodobé hviezdy
Závidíme im ich odvahu
No pritom nespravíme nič
Aby sme aj my sami
Ukázali svetu aspoň tú štipku dobra
Čo je v nás…
Bojíme sa
Už radšej dopredu
Máme strach
Aj keď nevieme z čoho
Sme slabí a zbabelí
Vôbec niečo začať…
A tak si radšej každý deň
Vždy znovu a znovu
Nasadíme tie svoje masky
Statočnosti
Odvahy
A pevného charakteru…
Keď už takí nie sme naozaj
Nech tomu uveria aspoň ostatní..!
Pekná,ale smutná poézia. ...
Celá debata | RSS tejto debaty