Jessica Santy Saleska

Lebo nik cudzí nie je povinný Ti pomôcť. Pomôcť si musíš predovšetkým Ty sám. Ak sa Ty sám nesnažíš, nemôžeš očakávať, že Ti pomôže niekto iný.

Ak sa však budeš snažiť aj Ty, Boh Tvoju snahu ocení, vyjde Ti v ústrety a určite Ti k Tvojej snahe nejako dopomôže. (Stane sa to tak, že danú vec zvládneš buď Ty ´sám´, alebo Ti pošle do cesty človeka, ktorý Ti s ňou pomôže…)

Pretože:

“Tomu, kto má, sa pridá, a tomu kto nemá, sa zoberie aj to málo, čo má…”

Dosť komplikovaná veta, ale snáď predsa len zrozumiteľná…

Nikdy nemôžete chcieť, aby Boh urobil niečo za Vás. (A aby Vám dal niečo, čo Vy sami v skutočnosti vlastne ani nechcete, a na čo si ani Vy sami netrúfate…) Ak je vo Vašich silách a možnostiach spraviť niečo dobré a výnimočné, mali by ste sa pokúsiť s tým začať, byť v tom vytrvalý, a aj to čo najúspešnejšie dokončiť. Nemali by ste sa spoliehať na to, že to za Vás vždy urobí niekto iný, a rovnako tak by ste ani nemali svoje plány odkladať do nekonečna…

Sám Ježiš síce schvaľoval potrebný oddych a občerstvenie pre dušu i telo, ale vedel i to, že človek by nikdy nemal zaspať na vavrínoch. Všetky jeho rady, odporúčania a návody na život sú plné nádeje, lásky, povzbudenia a činorodej aktivity.

Ježiš by určite nechcel, aby sme Jeho slová len počúvali, ale nikdy podľa nich nežili. Nie. On od nás chce, aby sme sa Jeho príkazom lásky aj každodenne riadili. A má na to aj plné právo. Pretože On vie najlepšie, čo je pre nás dobré. Zanechal nám inšpiratívny príbeh hodný nasledovania. Dokázal nám svoju lásku tým, že sa za nás obetoval. Ukázal nám, že skutočným zmyslom života je láska, spoločenstvo s druhými, jednota a obeta. Ježiš prišiel na túto zem preto, aby nám ukázal, ako žiť správne, zodpovedne a ľudsky. A, samozrejme, najmä preto, aby nás spasil. Iba v ňom je dokonalosť spásy..!

Ježiš Kristus dával svojim učeníkom konkrétne návody, ako čo robiť: “Hľadajte a nájdete..! Klopte a otvoria vám..! Choďte do celého sveta a hlásajte Evanjelium..!”

Nikdy im nehovoril niečo v zmysle ´sadnite si a čakajte na pečené holuby.´ Slová ako ´sadnite si´, im povedal len vtedy, keď si bolo treba naozaj oddýchnuť a načerpať novú silu pred ďalším rozhlasovaním Evanjelia, či liečením chorých. Rozhodne však nie ako hlavnú náplň dňa, či života…

Ak sa kresťanom niekedy vyčíta ľahostajnosť a neaktivita, je to najmä preto, že Ježišove slová ešte neprevzali naozaj a naplno do svojho života. Ak by to tak totiž bolo, snažili by sa žiť tak, ako to chcel On. Boli by aktívni vo svojom vlastnom živote, a zároveň by boli oporou aj pre niekoho iného. Keďže však všetci kresťania sú zároveň aj nedokonalými ľuďmi, je samozrejmé, že nikto z nich nebude dokonalý vždy, všade a za všetkých okolností. Hoci by sa o to, samozrejme, mal čo najviac snažiť…

Veľmi sa mi páči známe stredoveké heslo benediktínskych mníchov: ´Ora et labora´ – Modli sa a pracuj. Má v sebe obrovskú múdrosť, ktorej platnosť nekončí dnes a určite neskončí ani zajtra. Musím sa priznať, že ja osobne, mám obdobie stredoveku vcelku rada. Páčia sa mi vtedajšie hrady, zámky, rytieri na koňoch, okázalé dvorné slávnosti, svadobné hostiny a hýrenie, ale i tajuplnosť a neistota toho obdobia, mníšsky asketizmus a s tým súvisiace stredoveké kláštory. Viem, že mám o tomto drsnom a veľmi ´nehygienickom´ období skôr tie romantické, než reálne predstavy, ale faktom rozhodne zostane, že kresťanské kláštory už od svojho vzniku bývali centrami nábožnosti, vzdelanosti, umenia, vedy a technických výdobytkov. Mnísi sa totiž okrem rozjímania a každodenných modlitieb, museli venovať aj manuálnej práci. Starali sa o svoje hospodárstva, písali a prepisovali knihy, venovali sa hudbe, maliarstvu, výrobe a oprave potrebných predmetov, a taktiež aj vyučovali a ošetrovali druhých.

Kláštory vždyaj  bývali aj akýmisi oficiálnymi útočiskami a azylmi pre opustených a prenasledovaných. Mnohí zatúlaní, putujúci, či cestou ozbíjaní a okradnutí ľudia v nich našli potrebný odpočinok a pokoj pre telo i ducha. Práve v nich často nachádzali pocit bezpečia, a možnosť načerpať všetky potrebné sily pre ich ďalšie putovanie…

Dnešní moderní ľudia však akoby zabudli, že človeku nestačí, ak bude robiť len jednu z týchto dvoch ´činností´. Dnes už bežnému, nezasvätenému človeku zrejme nepostačí iba sa modliť, rovnako tak ako mu nepostačí nepretržite pracovať. Každý jeden človek by sa mal naučiť včleniť svoje ´ora et labora´ do jedného funkčného celku, a dať tak seba a celý svoj život do harmónie. Ak to totiž nedokáže, nikdy nebude dokonale vyrovnaným a šťastným, a vždy mu bude niečo dôležité chýbať. Buď to bude to rozjímajúce a duchovné, alebo to aktívne a fyzické…

Boh chce, aby sme boli šťastné, silné a vyrovnané bytosti. A aby sme aj druhých okolo seba robili šťastnými, a pomáhali im tak veľmi, ako je len v našich silách. Možností, ako druhým pomáhať, je dnes naozaj veľa. Adekvátne s množstvom príležitostí nám Boh vždy dáva i zodpovedajúce množstvo osobných schopností a rozum, aby sme ich aj vedeli čo najlepšie použiť. K tomu, aby sme to však naozaj mohli dokázať, potrebujeme byť spokojný a silný najskôr my sami…

Určite ste si už aspoň raz všimli, že pri každom lete dopravnými spoločnosťami, Vám perfektne zaškolené letušky stále znovu a znovu dookola vysvetľujú, že ak sa počas letu náhodou ´niečo stane´, najskôr musíte nasadiť kyslíkovú masku sami sebe, a až potom svojmu dieťaťu, či priateľovi…

A práve o to aj vždy ide..! Najskôr sa snažte urobiť silnými a šťastnými sami seba, aby ste s tým mohli pomáhať aj iným. Hoci sa Vám to možno niekedy bude zdať neetické a sebecké, uvedomte si, že inak to (žiaľ, alebo našťastie?!) nejde.

Ak budete úplne či dlhodobo zanedbávať sami seba, rozhodne nebudete skutočne šťastní, a ani úspešní. Bude to len Vaša zbytočná a hlúpa pretvárka, ktorá Vám v konečnom dôsledku aj tak nič nedá, ale len mnoho zoberie. Navyše to budete práve Vy, kto bude potrebovať pomoc ostatných…

Ak si Vy sami neodpustíte, a nezačnete mať konečne radi sami seba, nebudete môcť milovať ani ostatných. A rovnako tak, ako si nebudete vážiť sami seba, nebudete si skutočne vážiť ani tých druhých. Jediné, čo k nim budete cítiť, bude psychická závislosť, žiarlivosť, či závisť, nie však pravá úcta, obdiv či túžba po rovnocennej spolupráci s nimi.

Boh už na začiatku sveta stvoril všetko dobré a dokonalé. To, že u nás niekedy niečo nefunguje, je často len dôsledkom toho, že sme to my sami nepochopili, prípadne sme si to sami, chtiac-nechtiac, pokazili. Aj tak však ešte nič nie je stratené. Boh nám vždy dáva nové šance, a taktiež nám vždy dáva na výber. Vždy máme možnosť slobodnej voľby a napravenia svojej chyby, alebo prinajmenšom svojho názoru. Vždy si môžeme (a aj musíme..!) sami vybrať buď dobro alebo zlo, – pričom si však za každé takéto rozhodnutie aj vždy ponesieme vlastnú zodpovednosť…

Ak práve prežívate obdobie, kedy by ste radi zmenili niečo podstatné, avšak za bežných podmienok to už akosi nestíhate a nevládzete riešiť, mali by ste pokúsiť na nejaký čas obmedziť všetky Vaše vonkajšie aktivity a stíšiť sa do Vášho vnútra. Zrejme si potrebujete naozaj viac oddýchnuť, zresetovať si hlavu, načerpať nové sily a prísť na celkom nové myšlienky. Ideálne by bolo, keby pri tom zistíte, že sa vlastne ani nechcete príliš meniť Vy sami, ale že si len potrebujete uvedomiť, čo je skutočne dôležité, a začať podľa toho aj viac konať… Napríklad sa rozhodnete vedome v sebe potláčať Váš strach a obavy, a ´odvážite sa mať odvahu´ pre nové veci. Postupne sa tak prestanete báť akýchkoľvek nových výziev a situácií, nového bývania, nového trávenia času, či nových priateľstiev…

Nemajte teda žiadne výčitky a rozhodnite sa investovať nejaký ten Váš čas sami do seba. Tá energia a čas sa Vám zaručene niekoľkonásobne vrátia hneď potom, ako si uvedomíte, čo naozaj chcete, a aj si za tým pôjdete.

Oddýchnite si, zacvičte si, vo Vami vybrané dni sa poriadne vyspite a pravidelne sa vyberajte niekam na výlety. Prekonávajte svoje limity a strachy, otužujte sa, a čerpajte nový elán a nové poznatky. Vzdelávajte sa, rozširujte svoje vedomostné obzory, i hranice svojej slobody, veľa čítajte a diskutujte s druhými. Každý deň sa aspoň pár minút venujte sami sebe, zvieratám a druhým ľuďom. Tancujte, spievajte, používajte schody namiesto výťahov, odpúšťajte a usmievajte sa tak veľmi, ako sa len dá.

Dbajte na svoje telo, ducha i dušu. Modlite sa a pracujte. Nezanedbávajte seba, ani svoje okolie. Vytvárajte, pretvárajte a zlepšujte svoj život a svoj svet. A buďte naozaj šťastní. Nielen ´akože´ a nielen navonok…

Boh si totiž ani nič iné neželá. On chce, aby sme boli silní, odvážni a aktívni, a rozumne spravovali celú našu krásnu planétu, ktorú nám dal do užívania.

Boh nechce, aby sme boli slabí, chorí, nečinní, ustráchaní a zahanbení. Naopak. On chce, aby sme sa vzchopili, a svojím vlastným životným úspechom, svojou odvahou, silou a láskou k Nemu i k druhým, zároveň chválili a velebili i Jeho samého, nášho Stvoriteľa. Jednoducho chce, aby sme celým svojím užitočným a Ním naplneným životom, boli spolu s Ním dokonale šťastní. Chce nás včleniť do Jeho Lásky a zahrnúť nás Jeho nekonečnou Láskou  nielen v tomto živote, ale aj v tom druhom… Čiže navždy…

Nebojme sa stretnutia s Ním – s Láskou a Dokonalosťou. Darujme svojmu životu pokoj, jednotu, rovnováhu a poriadok. Riaďme sa Novým Zákonom a hlavne Ježišovými slovami ´Nebojte sa, ja som premohol svet´… ´Nebojte sa, ja som s vami až do skončenia sveta´… Dôverujme Láske, ktorá sa za nás obetovala a oslobodila nás. Dôverujme Dobru, ktoré je v nás i okolo nás.

Ora et Labora. Modli sa a pracuj. Viera a skutky. Duša a telo. Nebo a zem. Posvätné a profánne. Pokoj a istota. Poznanie a realizácia. Skutočný a plnohodnotný život. Jednota a harmónia. Láska…

K Nemu, k sebe, k druhým…

Žite šťastne 🙂