Jessica Santy Saleska

Tak ako ja, V sebe, na sebe, pri sebe a okolo seba. A bude Vám fajn…

Ak ste si nestihli urobiť dôkladný poriadok pred Vianocami a Novým rokom, urobte to teraz. Na dobré veci totiž nikdy nie je neskoro. Zabavíte sa pri tom, spálite pár kalórií, urobíte niečo užitočné a zistíte, koľko nepotrebných vecí bezdôvodne uchovávate vo svojom byte, či vo svojom vnútri. Častokrát si myslíte, že to či tamto ešte budete potrebovať, ale ak sa nad celou Vašou situáciou poriadne zamyslíte, tak zistíte, že to tak nie je. Veci a dokumenty z predchádzajúcich zamestnaní Vám už budú pravdepodobne na nič, ak ste sa už raz napevno rozhodli, že v podobnom odbore alebo podniku už nechcete nikdy viac pracovať.

Zbavte sa toho, čo Vám vo Vašich skriniach a šuplíkoch len zbytočne zaberá miesto, a ešte v ten istý deň sa na vlastnej koži presvedčíte, aké super je raz za čas prevetrať nielen svoju posteľnú bielizeň ale aj tieto tajné zákutia plné dokumentov, kníh či oblečenia. Čo si budeme klamať a navrávať hlúposti, – som si istá, že už aj Vám takmer praskajú vo švíkoch. Teda praskali by, keby nejaké tie švíky mali. 🙂 Takto z nich však len-len že zakaždým nevypadne zopár natlačených papierov, či svetrov… (Že je to tak? :))

Odľahčite svojim zaťaženým skrinkám a šuplíkom, a zároveň aj svojej duši a nervom. Tie sa Vám za to určite s veľkou radosťou poďakujú. Okrem poriadku v sebe i okolo seba, získate ešte aj čerstvý prehľad o tom, čo všetko vlastne máte, a akí ste vlastne bohatí. 🙂 Sami a v pokoji sa potom rozhodnete, čo z toho veľkého množstva si ešte naďalej ponecháte, a čoho sa (s ľahším, či ťažším srdcom) predsa len vzdáte…

Ale niečo Vám predsa len poradím. Neváhajte a začnite! Uvidíte, ako Vám to pôjde pekne od ruky. Upratujte v pohodlnom tempe a s ľahkosťou v duši. Dávajte si veci na tri rôzne kôpky. Veci z tej prvej si ponecháte, veci z druhej vyhodíte, a s vecami z tej tretej sa rozlúčite buď neskôr, (keď si už so svojím rozhodnutím budete úplne istí), alebo ich niekomu podarujete. Samozrejme, však, čo najskôr. Nech Vám vo Vašom byte, a vo Vašej mysli, ďalej nezavadzajú…

Rozhodne to však spravte. Nebojte sa a pustite sa do toho. Vyčleňte si na to pre istotu jeden celý deň a pustite si pritom skvelú hudbu, ktorú máte radi.

Vôbec sa nebojte toho, že by sa Vám, trebárs, zrútil svet, ak sa niečoho zbavíte. Ubezpečujem Vás, že sa to nestane. 🙂 Vecí, ktoré už viac nebudete potrebovať, prípadne Vás držia v akomsi zvláštnom napätí a nedovolia Vám byť šťastnými, sa treba uvážene, ale definitívne zbaviť. Aby ste však nezaťažili prírodu, separujte aj tento Váš vyhodený ´bordel´ presne podľa druhu jeho materiálu. Uvidíte, ako sa Vám uľaví, keď potom uvidíte to množstvo voľného miesta, ktoré vznikne po odstránení všetkých zbytočností.

Niekedy totiž ten poriadok naozaj urobiť treba. A skôr či neskôr si na Vás počká. Ibaže by ste to nemuseli robiť Vy, ale nejaký Váš sluha… Ak však práve nevlastníte vilu a armádu upratovačiek (čo je asi dosť nepravdepodobné :)), zrejme to predsa len budete musieť urobiť Vy sám/sama osobne. A tak je to aj, predsa len najlepšie. Ide predsa o Vaše osobné veci, ku ktorým máte  ešte osobný vzťah. Možno, že je už viac či menej vlažný, alebo je už len majetkový, ale ešte stále to nejaký ten vzťah je. Hlavne by to však nemal byť vzťah príliš majetnícky, ak nechcete, aby Vás všetky Vami škrečkovsky nazbierané veci čoskoro zasypali… 🙂

Keď som sa dnes ráno pustila do upratovania ja, myslela som si, že to behom doobedia všetko zvládnem. Ale to bol naozaj veľký omyl. Tak ako vždy, keď precením svoje schopnosti i reálny fakt, že deň má ´len´ 24 hodín, a ten ´pracovný´ ešte oveľa menej. Trvalo mi to totiž nie pol dňa, ale takmer jeden celý deň. Skončila som až nedávno, za tmavého večera, a musím povedať, že som síce trochu unavená, ale zároveň aj veľmi spokojná. Mám totiž pocit, že som konečne spravila niečo dôležité. A hoci moja kôpka určená na vyhodenie nie je príliš veľká, teší ma najmä iná vec…

Kôpka s pracovným číslom tri. Tú tvorí teraz asi 40 náboženských, vo dvoch radoch úhľadne usporiadaných, kníh. Zatiaľ som ich ešte ani presne nespočítala, ale už aj tak viem, ako s nimi naložím. Rozhodla som sa, že hneď na druhý týždeň pozvem k sebe 2-3 kamošky, aby si z nich aspoň čo-to povyberali, a po ich určite dosť ´slabom´ výbere, pôjdem potom všetky tie ostatné osobne zaniesť na našu miestnu faru. Naše farské centrum spravuje i menšiu knižnicu, takže tieto moje knihy by sa im, veru, mohli zísť. Ešte minulý rok som zachytila farský oznam, že kto má nejaké vhodné knihy nazvyš, môže ich sem priniesť a akože ´darovať´. A tak to, veru, spravím aj ja. Zbytočne by mi ďalšie dlhé dni, mesiace a roky trčali po skriniach. Zabudnuté a neprečítané. Takto ich aspoň budú môcť využívať iní ľudia pre svoje duchovné a kultúrne povznesenie. A to je super. Som rada, že im aspoň takto pomôžem…

Náboženské knihy venujem fare, iné knižné lahôdky rozdám s venovaním zopár svojim priateľom a známym, a nepotrebné oblečenie zrejme charite. Ak si z nich ešte predtým nevyberie moja mama, sestra, či kamošky…

Veď uvidíme… Hlavne však už viem, že nesmiem splašene kupovať všetko, čo je milé, pekné alebo lacné. Pretože ak to neplní svoj účel a je to celý čas len zavreté v skrini, je to zároveň aj celkom ´na nič´. Alebo ešte lepšie povedané, ´na škodu´, podľa toho, koľko miesta to v našich bytoch, či v našich prepracovaných a preplnených mysliach zaberá…

Takže, nebojte sa a… osloboďte sa… Neprežívajte, ale aj žite… Buďte aktívni a venujte sa tomu, čo Vás baví… Žite, cíťte, milujte, upratujte, čítajte… naplno! Jedno po druhom. 🙂

Majte ešte pekný deň! 🙂