Na hranici ľudskosti tichá prosba trčí a ja z menu lístka očí sa dozvedám čosi čo tu nebolo… ´Ukotvi ma a priviaž a nerozbi na čriepky nech sú naše tváre okrášlené smiechom a nie prepadliskom duší…´ Realita bolí a tvrdá priam zabíja a hoci nie sme slobodní nie sme ani otrokmi -nevieme snívať na rozkaz…

Snívajme sny o tom o čom sme nesnívali spievajme si spolu čo sme nespievali Túžme viac po tom po čom sme netúžili nebojme sa stratiť sa a ignorovať značky Si bezfarebný sťa anjel a predsa žiariš farbami ľúbme sa tak veľmi ako ešte nikdy Smiech ti veľmi sekne a robí ťa krajším za zabitú odvahu mi dopraj aspoň nádej…

Získať pár minút a stratiť hodiny prvotné potreby nahradiť druhými Eufória spadla ilúzie zmizli cez zahmlené oči nevidíme iných Na ničom už nezáleží a tak strnulo hľadíme chceme veriť aj v nemožné a ono sa to stane..! (Ale často až vtedy keď to už nebudeme chcieť…)

Medzi dušou a telom medzi dobrom a zlom medzi zimou a teplom medzi nocou a dňom medzi vodou a ohňom medzi prírodou a plastom medzi dedinou a mestom medzi šťastím a smútkom medzi zemou a nebom medzi slabosťou a silou medzi zrodením a skonom medzi životom a smrťou medzi chlapcom a dievčaťom medzi mačkou a psom medzi bodkou a čiarkou medzi […]

Si ničiteľkou zla a matkou pohody si nerozlučnou hmotou s oblými hranami si utópiou a pátosom nekonečných ideí si prítomnosťou bez nezhôd a rozdielnosťou bez hádok Si jemným šumom vánku v partitúre ohňov si prepojením a spojením myšlienok a citov si fragmentom z vesmíru a pradávnou stopou si metaforou žitia a vtupenkou k raju Si nebeským spevom […]