Prázdni ľudia a paralelná sieť rozhorieť sa túžbou a dostať odpoveď Zatrpknúť si ego a preťažiť údy pre zabitie nudy mať blokované účty Vrstviť sa hnevom a páliť sa zlom nezvládať život a klesať pod ťarchou Deň čo deň skúšať zbaviť sa toho a noc čo noc zisťovať že nás to presiahlo..!

Roztápam sa chladom tvojich oceľových zreníc zadúšam sa vánkom tvojich sladkých pier nehybne mlčím ukotvená v čase a dýcham túžbou v zarosenom sne Zabudni aj ty na celý svet vôkol v záplave šťastia nájdi svoj priestor zaútoč na mňa a unes ma k sebe ublíž mi bozkom a daj mi nádej Zahrň ma láskou zahaľ ma hmlou dopraj mi radosť a prebuď vášeň […]

Bojím sa o druhých viac ako o seba Bojím sa, že si nevšimnem trpieť človeka Bojím sa, že zabudnem na niečo veľmi vzácne Bojím sa, že zapadnem do vyšliapaných ciest Bojím sa, že poviem čo ma bude mrzieť Bojím sa, že spravím niekomu niečo zlé Bojím sa, že pri náprave sveta seba zabudnem na Teba Bojím sa nemať Ťa Tak […]

Podaj mi prst a vezmem si aj ruku neboj sa a pritlač nežne ma masíruj buď mojou oporou i v stave beztiaže súper so mnou čestne ukáž, čo dokážeš vášnivo sa zapoj a spríjemni mi deň vylep mi zaucho ale hneď neuleť