Stále ten istý nepokoj
to isté vnútorné chvenie
ten istý strach začínať a končiť
to isté blbé tušenie…
Podozrievanie všetkých a všetkého
Preludy, čo sa menia tak rýchlo
že už nevieš, čo bolo skôr
a čo z čoho vzniklo…
Predstavy, ktoré sú len snami
bez štipky pravdy a reality
sťahujú Ťa vždy viac a viac nadol
hoci to tak nechceš…
Otvorená a nehraná nenávisť
ale i skrytá vojna
a robenie napriek
sú veci, čo Ti berú síl…
Až máš zrazu pocit
že nič nevládzeš
a všetkých tých dvojnohých
by si vystrelil na Mars…
Navždycky..!
Celá debata | RSS tejto debaty