Nie je to tak dávno
čo ja a ty
a obaja tak hriešne mladí
dívali sme si do očí
a ja som ti neverila
keď si povedal
tú najťažšiu vetu tvojho života
o tom, že ma miluješ
A odvtedy som ti to
chcela neveriť
každý deň
nášho spoločného bytia na zemi
pretože ma to nútilo
zbúrať hradby
v mojom myslení
a povedať ti to tiež
To ty si teda ´na vine´
že som sa zmenila
z ľadovej kráľovnej
na divú vlčicu
a aj keď sme diskutovali
o víne či o vine
a pozerali sa trebárs na poháre
nemohla som tam uvidieť
nič iné, len Teba!
Vtedy som to nevedela
ale teraz to už viem:
Ty si ten, čo mi bol súdený
od veky vekov až na veky
aby zničil moje múry samoty
a prebral ma k životu a k smiechu
Ty si ten, čo ma bozkom prebral
z duševného spánku nebytia
a dokázal mi
že nie som žaba, ale princezná
Ty si ten, čo stojíš pri mne
toľko dlhých rokov
neprestávajúc vravieť mi
to tvoje večné ´I love You´
A ja zas Tebe, Láska
to moje neskutočne úprimné
a hanblivé
´Ďakujem!´
Dakujem pekne, to ma teší :) ...
....pekná,čistá poézia....... ...
Celá debata | RSS tejto debaty