Nie je to tak dávno čo ja a ty a obaja tak hriešne mladí dívali sme si do očí a ja som ti neverila keď si povedal tú najťažšiu vetu tvojho života o tom, že ma miluješ A odvtedy som ti to chcela neveriť každý deň nášho spoločného bytia na zemi pretože ma to nútilo zbúrať hradby v mojom myslení a povedať ti to tiež To ty si teda ´na vine´ že som […]

Na svete je veľa takých vecí ktoré dokážu robiť radosť človeku… Ale zachmúrený mozog tie veci nevidí nahnevaný a ubitý jedinec má chuť akurát tak zaliezť do diery a nevyliezť z nej potiaľ pokiaľ sa nebude cítiť fajn… Ale to je chyba… Lebo osamote sa rany hoja pomalšie Osamote sa človek môže utrápiť aj na smrť Osamote človek ľahko môže […]

Tichý hlas svedomia na dne ubolenej duše snaží sa vravieť viac Snaží sa hovoriť nahlas ale nejde to I ono má strach … Malý a predsa dosť veľký strach pred krutosťou a mocou zla tejto dnešnej doby A hoci sa snaží si to nevšímať vie že škrtnúť zápalkou by bolo veľmi málo … a na vyvedenie duše zo špinavého bahna hriechu a smútku na svetlo […]

Chtiac-nechtiac cynikom za všetky tie chtíče ktorých nebolo málo Chtiac-nechtiac bláznom a surovcom pretože ak niekto zničil plány nám odplatíme sa mu rovnakým spôsobom Chtiac-nechtiac nešťastným lebo toho šťastia a pohody nám dali nad hlavy Chtiac-nechtiac strateným lebo tých možností je tak veľa že sme sa v nich stratili Chtiac-nechtiac zničeným lebo my […]

Zvädnutá ruža položená na vŕšku zo zeme a kamenia… Ani si sa nenazdal a ten čas prišiel… Už je tu čas rozlúčky a odchodu… Čas priznania… Čas spomienok ktoré boli tak krásne no bolo ich tak málo… Prečo sa to stalo práve jemu..?! Prečo sa to stalo práve jej..?! Chceš poznať odpoveď ale tú sa teraz nedozvieš… A možno ani neskôr nie… […]