Trikrát spadol
A trikrát sa postavil
Alebo skôr – postavili ho ostatní
Zdvihli ho z prachu zeme
Na jeho vlastné
Dočasne oslabené nohy
Aby bol znovu človekom
Hodným svojho mena
A nie úbohým hmyzom
Plaziacim sa po zemi…
Mal skutočné šťastie v tom
Že kamoši sa naňho nevybodli
Ale pomohli mu vstať
Zakaždým, keď zakopol…
No spravili pre neho
Ešte oveľa viac, než len to
Boli mu oporou
V každej jednej chvíli
Po pár dlhých rokov…
Až pokým sa sám nerozhodol a nestal
Tým silným a pozorným
Čo dostal chuť
im to oplatiť…
Rovnako tvrdým
Nakopnutím do zadku
Rovnako pevným objatím
A stiskom rúk
A rovnako ostrým jazykom
Čo ho vtedy ako slovná facka
Stiahla späť na zem
A donútila ho žiť život a svet
A svoju realitu v nich
S hrdo vztýčenou
Hlavou i prostredníkom
A vysmiatym ksichtom… 🙂
Tak nie tri krát a dosť . Praví ...
Celá debata | RSS tejto debaty