Jessica Santy Saleska

Vždy v tom istom kole

deň čo deň

ráno za ránom

vidí tie isté miesta

tú istú trasu do školy

je to isté jedlo

a cíti ten istý pocit…

Pocit šialenstva!!!

Pocit, ktorý ho núti

pozerať sa okolo seba

či ho niekto nevidí

nesleduje

a nezazerá naňho

nejakým zvláštnym pohľadom…

Má v sebe pocit napätia

a nebytia…

Alebo pocit

až príliš bolestného

a nenávistlivo nechceného

bytia…

Bytia, ktoré tak mučí..!

Tým, že je nechcené

osamelé

nanútené

tak strašne stratené

a plné zúfalstva

paniky a strachu…

Jeho vypleštené oči

sú sťa oči

plachého zvieraťa

ktoré sa s obavami obzerá

za seba

pred seba

i okolo seba

či ho nestopuje dravec

a nechce ho napadnúť..!

Všíma si tváre a postavy

postoje a výroky

všetkých

známych i neznámych

a húta, na čo myslia

o čom sa bavia

a či ho nechcú zabiť…

Má chorú myseľ

vyplašenú

neistú

a strhanú tvár

oči unavené

zo stáleho bdenia

a pokožku bledú až sivastú

zo strachu vyjsť von

a byť medzi ľuďmi..!

Mozog má dopovaný strachom

šialene šialený

a zvyknutý na denný prísun

strachu, stresu a bolesti

ktoré sú mu drogou a

bez ktorých už ani nedokáže žiť…

Nič iné totiž ešte nespoznal…

Nič iné nevie spracovať…

Nič iné, než zlo

a nenávisť

nevie pochopiť..!

Dobro nikdy nezažil

neuvidel ani nepočul

nevie, čo to slovo znamená

a ani neverí

že niečo ako dobro jestvuje…

Bojí sa všetkého, čo pozná i nepozná

bojí sa radosti a šťastia

bojí sa úspechu a obdivu

bojí sa priateľstva a lásky

bojí sa obmedzení i slobody

bojí sa života i smrti

bojí sa pozornosti druhých

bojí sa záujmu okolia

bojí sa sám seba

bojí sa žiť..!