Znova tá istá smrť to isté trápenie ten istý žiaľ… Opäť smrť duše opäť jej trápenie opäť jej bolesti a rany… Deň za dňom letí ako hodina či minúta no ona nie je schopná vychutnať si ani len chvíľočku… Pretože nevie žiť nevie ´jestvovať´ a cíti sa spútaná… Životom strachom myslením na dnešok spomienkami na minulosť a predstavami na […]

Si tu i tam v žiare jasného poludnia prechádzaš každým dňom od rána do noci a často ani nezbadáš ako už zrazu máš po raňajkách, obede i večery… Kukučkové hodiny v polnočnej tme izby odbíjajú na nový deň a ty vtedy buď spíš alebo rozmýšľaš ako ho prežiješ čo ti dá a čo zoberie… Cez deň zas lietaš ako drak s pocitom, že sa nesmieš […]

Radšej makať do zodratia ako sa stretnúť s človekom… Radšej nech má týždeň desať dní a na voľno pripadne len jeden ako mať víkend každú chvíľu a tráviť ho s rodinou… Radšej mať prachy ako priateľov… Radšej byť veľký boss ako dobrý kamoš… Radšej budiť strach ako pokoj a radosť… Radšej byť niekým zlým ako nebyť nikým… […]

Len chvíľu nemyslieť na seba a na svoje nešťastie… Len chvíľu byť ako ostatní a nemyslieť na druhých… Len chvíľu byť v pohode a mať všetko na háku… Len chvíľu skúsiť nič neriešiť a tešiť sa z každého okamihu… Len na chvíľu pocítiť tú správnu dávnu adrenalínu v krvi a potom opäť raz zaspať v náručí niekoho… Len chvíľu […]

I v dnešný smutný podvečer pozerá do okien oproti cez kvapky dažďa ktoré tvoria jemnú clonu a zábranu v jeho výhľade… Rozmýšľa a trápi sa nad tým istým, čo včera Stále hľadí oproti a nevie, čo má spraviť… Má na ňu zabudnúť, či nie?! Sám nevie, čo by bolo najlepšie a má trochu strach, že sa to nedozvie ak sa niekoho […]

Láka a ľaká ma zároveň tá predstava vznešenej nádhery konečnej, no o to vzácnejšej prostoty a sily Nádhera ženúca k zblázneniu Temnota ženúca k zjaveniu a svetlu Samota ženúca k spaseniu a ľudskému teplu Sloboda pustená na plné obrátky lyžica padnutá na papier od žuvačky zlatistá tekutina uväznená v hlinenej nádobe trhanie vtáčích pier za letu […]

Mäkké hroty a pichliače z gumy farebnosť kociek v šialenej spleti pochybných obrazov a tvarov plnosť bohatstva a bohatstvo plnosti sa zapicháva do vzduchu a pretína vesmír hľadí na teba zo zeme ako biedny červík a chce, aby si sa naň pozeral z vtáčej perspektívy hoci si v živote neletel…

To, čo sa stalo možno sa stať malo Veď čo ak by sa udialo niečo ešte horšie..?! To, čo sa stratilo sa asi stratiť malo aby si hľadal a nachádzal niečo celkom nové Niečo krajšie a lepšie… To, čo sa pokazilo sa pokazilo len preto aby si si uvedomil že na veciach a vzťahoch treba pracovať a nie ich nechať zhniť…

Vidím už len čiernobielo nenachádzam žiadne iné farby môj pohľad sa zmenil na šedo-sivé spektrum V hlave mám myšlienkový terorizmus V tele pozostatky jedov a v duši riadny chaos Môj život je ako kockovaná šachovnica s cieľom prejsť bez strát čo najviac a zmocniť sa toho druhého Moja duša už nie je viac čistým a nepopísaným papierom ale prísnou […]