Láska i smrť, o tom to dnes je. . .

Aj keď je dnes sviatok sv. Valentína, a ja moju ´Lásu´ neskutočne ľúbim ;), v tieto chvíle prežívam skôr smútok a ťažobu… Všetci sme vedeli, že ocinov otec je už slabý a nemá už pred sebou príliš veľa dní, no aj tak ma ten včerajší telefonát od maminy zaskočil.

Čakala som, že to príde už čoskoro, no nie zase až tak skoro… Nie až tak rýchlo! Ale stalo sa. Nedalo sa tomu zabrániť – nadišiel už totiž jeho čas. Náš dedko Viliam zomrel včera, vo svojom dome o 14:30 (vo veku 87 rokov), a keďže nechcem, aby moje spomienky na neho zapadli prachom, (a do príhovoru na kare by boli asi príliš dlhé), dovoľte mi, uverejniť ich práve sem. Tých zábavných príhod z jeho života by bolo určite veľmi veľa, ja si však momentálne spomínam len na týchto pár:

• Náš dedko bol veľmi skromný a nenáročný človek, ale ten jeho štamperlíček pred jedlom, po jedle a počas jedla, proste, nemohol chýbať. 🙂
• Cez leto prežíval viac-menej len na tekutom chlebe, v objeme jedna bednička za 3 dni.
• Každú jeseň si v záhrade poctivo zbieral všetky hrušky, slivky a ringloty, – a keď sme prišli my, vnučky, neváhal nás tiež zapriahnuť do zbierania, len aby mal toho čo najviac na vypálenie.
• Občas nám nevedel prísť na meno, a tak sme boli pre neho Dorka či Pipka… či čokoľvek iné, čo mu napadlo. A keď nevedel prísť na meno ani babke, tak ju nazval jednoducho ´svojou manželkou´: „Manželka, podaj mi toto! Manželka, nalej mi tamto..!“
• Ako malé (vnučky) nás vozil na táčkach hore-dole záhradou…
• Po kosení nám ukazoval, ako sa prehadzuje a suší lucerna.
• Každý zajac bol pre neho Mišo, a každá mačka Cinda.
• Každý had, vlk či orol bol pre neho ´špinou´, ktorá ubližuje ostatným nevinným zvieratám, či ľuďom.
• Mačky zatváral do chlievov ((žeby ich chcel zmeniť na zajace?!)), pretože nechcel, aby sa spárili a mali mladé. A aby tie mladé potom musel topiť… :/
• Zo psa Džina chcel mať, naopak, potkana, pretože toho zase na celú zimu zatváral do pivnice. Jeho skutočný dôvod bol však ten, aby vraj Džino v tej zime vonku nezamrzol, a aby mu ho náhodou niekto neukradol… Takže tým pádom, strážil vlastne dedko Džina, a nie Džino dedka.
• Potravu pre mačky vedel rozdrobiť lepšie ako mlynček na mäso. Dokázal aj hodinu krájať pokrájané, a aj to pokrájané ešte pokrájať na takmer milimetrové /neviditeľné, ba až nanometrové/ kúsky…
• Každého chlapca, ktorý prišiel k nemu domov, si poriadne poprezeral, a už aj ho chválil, aký je to šikovný a pracovitý šuhaj – ako je správne vysoký a mocný, – no proste ´Dokonalý´!
• Dokonalé bolo pre neho všetko, čo mu chutilo alebo čo sa mu nejakým spôsobom ´pozdávalo´.
• Rád nás všetkých poučoval a napomínal, aby sme boli čo najšikovnejší, aby sme si našli dobrú prácu a dobrého partnera. A zakaždým sa nás pýtal, kedy už bude nejaká tá svadba, aby si na nej mohol konečne zatancovať…
• Keď sa občas ocitol na cudzom mieste (napr. v reštaurácii), a musel tam ísť aj na wecko, vždy poznamenal niečo ako: „Krucinál, Hergot! Toto nie je môj hajzel..!“
• Každú rastlinku, ktorá na jeho záhrade vyklíčila, ochraňoval ako oko v hlave. A napriek tomu, že nemal ani potuchy o tom, či to tam rastie burina, lieska, divá slivka alebo pýr – nič nám nedovolil len tak vykosiť či zničiť.
• Kombinácie jeho vlastnoručne zmixovaných jedál nikdy nevyzerali príliš lákavo. To, čo by sme my nikdy ´nedali´, on v pohode zvládol. Do bielej kávy v hrnčeku si dokázal nadrobiť párok + chlieb, + neviem či nie ešte aj horčicu a cibuľu, a zjesť to ako tú najväčšiu pochúťku… 😛
• Náš dedko nebol nikdy náročný ani na oblečenie. Nemal problém, chodiť v jednych a tých istých veciach hoci aj týždeň, a pokiaľ ho babka nevyhnala do sprchy a prezliecť sa do čistého, jemu tie ubrindané veci a omrvinky vo svetri, nijako neprekážali… 😀

Nuž, dedko bol proste dedko, a my sme ho mali radi takého, aký bol. Nemal moc ľahký život, a babka s ním už vonkoncom nie. Všetci dobre vieme, že si občas ponadával a pohromžil, – no čo je obdivuhodné, tak to, že sa dokázal zmieriť so svojím osudom, a aj so všetkým tým, čo je.

A aj keď nemal nijaké tituly pred menom, či za menom, rozhodne bol pre nás príkladom usilovnosti, dobroprajnosti a takej tej správnej ´naladenosti na život´. Dedko miloval prácu, ale rovnako tak aj zábavu a veselú spoločnosť. Snáď sa tam hore, bude tiež dobre zabávať… popíjať a spievať….(možno i so svätým Petrom :)) Česť tvojej pamiatke, Dedko!