Keby sa tak dalo
nič neriešiť
nechať všetko len tak
všetkých okašľať
plávať celé dĺžky
a vládať s dychom
hoci len na doraz
Keby sa tak dalo
dopiť aj to posledné
a potom už nič viac
len sa uložiť do perín
s pocitom šťastia
a vyhŕknuť slanosť
z kútikov očí
Keby sa tak dalo
poprosiť o reparát
a nakoniec ho dostať
uprostred jari
a s vedomím, že aj keď
my už skončíme
tak niekto iný začne…
Po nás…
A presne tam
kde sme skončili…
(Ale nie vždy to tak býva…)