Neodškriepiteľne je každý z nás originál. Originál fyzicky, psychicky, emocionálne, sociálne, zdravotne, etnicky, rodinno-genealogicky… No zároveň sme aj VŠETCI rovnakí. A na tej istej lodi. Niekedy si to síce ani neuvedomujeme, ale je to tak.
Hoci sa od seba odlišujeme napríklad svojím vzhľadom či povahou, svojimi potrebami a nárokmi na život sme si VŠETCI podobní. A navzájom absolútne rovní! Pretože VŠETCI máme tie naše ľudské potreby absolútne rovnaké. (Aj keď mnohí ´zaslepenci´ a náboženskí fanatici tieto jasné FAKTY neuznávajú..!!!)
VŠETCI potrebujeme nielen dýchať, jesť, piť, či spať… ale aj mať okolo seba druhých ľudí, a cítiť priateľstvo, dôveru, istotu a lásku. A to dokonca aj tí, ktorí sú tichší a introvertnejší…
VŠETCI potrebujeme mať pri sebe iné ľudské bytosti, aby sme cítili ich pozornosť a aby sme sa s nimi mohli zhovárať. Najmä však preto, aby sme ich mohli milovať, a aby sme aj my cítili, že sme nimi milovaní a rešpektovaní. Porozumenie, priateľstvo a vzťahy s druhými sú totiž tým najdôležitejším základom nášho šťastia.
Niekedy nám netreba ani tak veľmi cítiť tú hlbokú osudovú lásku, ako len proste ´byť v spoločnosti´ hoci aj celkom cudzích ľudí. To je dôkazom toho, že sme naozaj spoločenským druhom, a VŠETCI sa navzájom NEVYHNUTNE potrebujeme. Keby sme sa s ľuďmi už vôbec nestretávali a nekomunikovali, veľmi rýchlo by sme sa stávali totálne nešťastnými, frustrovanými a neistými. A napokon aj patologicky asociálnymi… (A to, predsa, pre nikoho nemá absolútne nijaký význam, a ani zmysel.)
Rovnako tak, – VŠETCI potrebujeme cítiť podporu a obdiv. A to naozaj každý-každučký z nás. Aj ten najväčší a najdokonalejší Rambo potrebuje iných na to, aby mu potvrdili, že je naozaj skvelý, výnimočný, ba dokonca, že je ten NAJ-NAJ-NAJ…
Každý, kto chce niečo vytvoriť či dosiahnuť, potrebuje totiž od iných cítiť nielen úctu, rešpekt, uznanie, priateľstvo, lásku, obdiv a podporu, ale aj uvedomiť si svoj vlastný pocit výnimočnosti a pocit spiknutia sa voči tým ´cudzím´. No i tie dva posledné môže dosiahnuť opäť len a len v styku s druhými ľuďmi, ktorí mu tú jeho vlastnú hodnotu a názory, buď potvrdia alebo vyvrátia.
Naozaj každý z nás však tieto ´veci´ a komunikáciu s inými potrebuje. Každý ale v trochu inej forme, v inej miere, v inom čase, a na inej úrovni.
Ako jedinci toho istého živočíšneho druhu, sme však v tomto smere VŠETCI rovnakí. Potrebujeme sa navzájom, pretože sme spoločenské – sociálne tvory, a v našich génoch nie je naprogramované to, aby sme žili osamotene, či osamelo. Rozhodne nie!
Boh nás stvoril ako zvedavé a družné bytosti, schopné priateliť sa, milovať a obdivovať svet. Stvoril nás preto, aby sme sa navzájom zdieľali a pomáhali si. A, samozrejme aj preto, aby sme ho spoločne, a s vďačným srdcom, velebili a chválili. Chce, aby sme s druhými ľuďmi vytvárali podobné spoločenstvo jednoty, dôvery a lásky, aké tvorí On so Svojím Synom a Duchom Svätým. Chce, aby sme sa vždy cítili milovaní, rešpektovaní a hodní akejkoľvek lásky a pozornosti. Chce, aby sme sa už viac nebáli, ale dôverovali Jemu i všetkým ľuďom, ktorých nám poslal…
Pretože iba On dáva tú pravú Lásku, a iba On vie, čo je pre nás naozaj Dobré. Nebojme sa Ho viac počúvať… 😉