Odpustenie sebe samému II.

27. mája 2014, jessica, Zo života

Nemusíme sa báť toho, že Boha svojimi starosťami príliš zaťažíme. To totiž nie je možné. Boh je Nekonečný a Nezničiteľný. Chce od nás, aby sme Mu vydali, a zdieľali s Ním všetky svoje pocity a nálady, a to jednak tie dobré ako aj tie zlé. Chce, aby sme Mu vydali svoje zlo i svoju radosť, aby nás zla zbavil, a našu malú radosť z niečoho, premenil na ešte väčšiu radosť. Chce, aby sme sa oslobodili od minulých zranení a tráum, a zažili pravý a nefalšovaný život s Ním. V šťastí. Chce, aby sme sa vedeli deliť s Ním, a aj s ostatnými, a aby sme boli spokojní, obľúbení a šťastní. Chce, aby sme nerobili stále tie isté chyby, respektíve, nechce najmä to, aby sme uviazli v tej svojej najväčšej životnej chybe – v nešťastí, v neláske a v neodpustení. Pretože taký ´život´ si pre nás rozhodne nikdy nepredstavoval..!

 

 

 

Boží Syn, Ježiš Kristus, je jediný, ktorý nám prišiel darovať pravý život a podeliť sa s nami o svoju spoločnosť. O Jeho vlastné spoločenstvo, ktoré prežíva v dokonalej Jednote so svojím Otcom a Duchom Svätým. Ježiš nám veľa krát rozprával o tom, ako chce, aby sme boli naozaj jedno a v jednote. On chce, aby sme boli jednotní a vyrovnaní sami v sebe, v spoločenstve s druhými ľuďmi, i v spoločenstve Jeho Svätej Trojice. Túži po tom, aby sme aj my zažívali takú dokonalú jednotu, prijatie a šťastie, aké zažíva On so svojím Otcom a Duchom Svätým.

A nielen, že nás k takémuto niečomu pozýva, jedine On sám nám takúto úžasnú vec aj dokáže naplniť.

Tým, že nás zbaví zla a odovzdá nám svoj pokoj. Tým, že nás zbaví všetkých zbytočných starostí, zlých pocitov a výčitiek, a daruje nám skutočné odľahčenie, upokojenie a radosť. Nebojme sa a dôverujme Mu!!! Rozhodnime sa byť konečne šťastní, a začnime konečne naplno milovať seba, druhých i tento krásny život, ktorý nám dal. Odpustime si svoju vlastnú tvrdohlavosť, hlúposť, citlivosť či nechápavosť. Odpustime si to, že sme sa tým svojím neodpustením tak strašne, a tak dlho, trápili. Odpustime si to, že sme si nedovolili prežívať lásku a šťastie. Odpustime si nenávisť ku sebe, k druhým, i k Bohu. Odpustime si tieto veci teraz a potom i každý jeden deň, keď v nás budú tieto naše nešťastné pochybnosti, neistoty a strachy opäť víriť. Ak si to práve odpustiť nedokážeme, opäť sa obráťme na Neho a poprosme Ho o pomoc. Čím viac s Ním budeme, tým viac nás bude učiť, ako si odpustiť a ako sa mať rád.

 

 

Nedovoľme svojim vnútorným rozožierajúcim myšlienkam, aby nám nahovárali, akí sme nehodní a neschopní. Neverme žiadnym diabolským hlasom, ktoré sa nás snažia ovládnuť, a vnútiť nám pocit, že je už všetko stratené!

Počas nášho zatvrdnutia a hnevania sa, sme síce prišli o veľa dní, či dokonca rokov, kedy sme si nedopriali šťastie, ale to neznamená, že Boh nám to už dávno neodpustil. A On vie dokonca zariadiť i to, že si to napokon dokážeme odpustiť i my sami… Nepôjde to, samozrejme, hneď a všetko naraz, ale pôjde to! Len musíme byť trpezliví, pevne sa držať Jeho láskavých rád, byť vždy čo najbližšie a najčastejšie v Jeho spoločnosti, a nebáť sa prekonať ten očistný (očistcový) pálčivý proces hojenia rán. Čistenie rán i pocit straty totiž bolia. Vždy, všade, každého, a… veľmi!

Ale všetko raz prejde a prebolí. Čas zahojí všetky rany, ako sa hovorí. A to isté sa stane aj s nami a s našimi ranami. Všetko sa vráti na správnu mieru, my musíme iba vydržať a nevzdávať sa. Každá bolesť raz prejde a všetko zlé sa raz skončí…

 

 

Uvedomte si, že hoci ste spravili chybu, môžete ju napraviť. Druhého človeka síce zmeniť nemôžete, ale môžete zmeniť sami seba. A ak to naozaj chcete, tak sa vám to aj podarí..!

Najmä sa však neľutujte príliš dlho, ale rozhodnite sa konečne aktívne konať a viesť váš život k lepšiemu. Odložte svoju minulosť za seba, prípadne ešte lepšie, – odovzdajte ju Bohu akoby do úschovne či práčovne, kde ju On vyčistí, a všetky hriechy v nej vám zahľadí. Odovzdajte Bohu všetky vaše hriechy a chyby, a odteraz už riešte len vašu prítomnosť a budúcnosť, a to tak, ako len najlepšie viete…:)

Predovšetkým však už hlavne nezostávajte ďalej vo vašom zlom spôsobe ´života´.  Pretože to vlastne život ani nie je. Je to len divadielko hrané pre ostaných a zákopová vojna vedená proti všetkému a všetkým. Ale najmä proti vám samým… A to už snáď nechcete.

 

 

Pouvažujte teda, a rozhodnite sa. Doprajte si pokoj a čas, aby ste sa mohli naozaj úprimne zamyslieť nad svojimi pocitmi. Ak medzi nimi objavíte niečo veľmi nepríjemné, neľakajte sa. Je dobré, že o tom viete, že to tam máte, a že môžete tento svoj ´zlý pocit´ riešiť.

´To, čo ťa nezabije, ťa posilní!´, – a je to presne tak. Každým prekonaním prekážky, či nejakého zla, rastiete. Aj keď sa vám možno nepodarí odstrániť všetko zlo okamžite, pretože žiaden čarovný prútik na to neexistuje, dôležité je v správnom rozhodnutí vytrvať a mať vieru, že odteraz vám už pôjde viac vecí ľahšie a lepšie od ruky.

A pamätajte si, že vždy máte nádej! Každý jeden deň ju dostávate vždy novú a novú. Ak sa vám vaše vlastné výčitky, pochybnosti a nenávisť z neodpustenia vrátia, opäť ich s dôverou predložte Bohu, a žiadajte si od Neho nový vnútorný pokoj. Prípadne aj nejaké tie dôkazy a znamenia, keď ste práve na vážkach, a vôbec neviete, ako sa rozhodnúť. Nežiadajte si však takéto výnimočné veci nonstop alebo pričasto.

Radšej sa zamerajte na to, aby ste sa po zbavení zla, naplno venovali ´páchaniu´ a šíreniu dobra. 🙂 Zaplňte svoje boľavé a prázdne miesto Láskou. Zahojte sa láskou, pravdou a pokojom. Doprajte dostatok Lásky sebe samému aj iným. Liečte svoje srdce Láskou a Pokojom, a ak je to možné, tak najideálnejšie pobytom v krásnej a ´nezaľudnenej´ prírode. Dajte od seba preč všetko zlo, cudzie i vlastné, a nadýchnite sa Nového Života.

 

 

A  nezabúdajte, že príslovie: ´Nádej zomiera posledná´, je tak isto pravdivé. Pretože Boh nám dáva novú šancu nielen v každý jeden deň, ale dokonca v každú jednu chvíľu. S Bohom a pri Bohu máme vždy šancu sa napraviť a byť vyrovnanejším a šťastnejším človekom. Boh totiž nemení názory a nie je nestály ako ľudia… Je verný sám sebe = nekonečnej Láske! 🙂

 

 

Nebojte sa a začnite postupne stále viac dôverovať Bohu a svojmu vlastnému srdcu, ktoré po Ňom tak nenásytne túži!!! Dovoľte si zažívať PRAVÚ LÁSKU… 🙂