Malé fragmenty bytia

28. februára 2014, jessica, Poézia

…občas sa cítiť

dôležito a bohato

pretože si nedáme

len zalievanú kávu so sódou

ale aj nejaký ten

miešaný drink či alkohol

a čašníčke necháme

trošku lepšie prepitné

 

občas zbierať niečo

len tak pre radosť

pre krásu tých vecí

pre ich farebnosť

a pre vzácne spomienky

ktoré sa zjavia

vždy keď sa na ne pozrieme

 

občas sa pohrávať nielen s vlasmi

ale aj s myšlienkami na to

aké by to bolo

dopriať si masáž

vypadnúť na výlet

zaplatiť si jazdu na koni

alebo ísť vyvenčiť nejakého havina z útulku

 

občas si nohy vyložiť na stôl

zapať si telku

otvoriť pivo

objednať pizzu

celý večer relaxovať, jesť a piť

čerpať novú silu

tešiť sa na víkend

a aspoň chvíľu nič neriešiť…

 

 

 

…hlavne sa však už

nikdy nikoho a ničoho nebáť

zo všetkého sa radovať

vychutnávať si každú sekundu

či už smutnú, alebo veselú

prežívať všetko tu a teraz

odvážne, naraz a naplno

 

nikdy sa nebáť

cítiť nielen radosť a šťastie

ale aj smútok a samotu

a vedieť ich prijať

a povzniesť sa nad ne

keď už nie s úsmevom na tvári

tak aspoň s nutným pokojom

 

nikdy viac sa netrápiť rečami ostatných

pretože ľudia aj tak vždy závidia

závideli a závidieť budú

a pretože pravdou je nielen to

že šťastie praje

pripraveným a odvážnym

ale aj to, že chlieb sa je

a reči sa hovoria

 

nikdy sa nebáť

urobiť niečo bláznivé a dobré

udať prvý krok či takt

zažívať lásku

hovoriť pravdu

milovať srdcom

niekam sa vybrať

odvravieť na útok

alebo sa rovno pustiť do bitky

ak to bude treba

 

žiť čo najviac

slobodne, svorne a naplno

jednoducho a detsky nevinne

tešiac sa na každý nový deň

ktorý je pred nami

bez ohľadu na to

či je lepší, či horší

ako bol ten predtým

 

no už naozaj

nebáť sa nikdy a ničoho

nebáť sa plakať

nebáť sa smiať

nebáť sa ukázať

svoje city a vášne

a objať toho druhého

ktorý roní slzy

úplne tak isto ako my

pretože aj on je človekom

z mäsa a z kostí

 

A z nesmrteľnej duše…