Domov, to nie je
len dom alebo byt
ale hlavne ľudia
čo ich máme
aj nemáme radi…
Domov, to nie je
len kus miesta v meste
alebo časť dvora či záhrady
ale sú to aj vzťahy
čo nám vyšli i nevyšli…
Domov, to nie je
len pár metrov štvorcových
so štyrmi stenami
ale často aj spomienky a sny
na ktoré by sme radi zabudli…
Pretože nás bolia a štípu
a trhajú nám srdce
keď vidíme, kde sú a kde boli
kde sme teraz my
a kde sme boli pred tým…
Ešte ako deti, ktoré verili
v náš nárok na šťastie
a v to, že všetko bude dobré
pretože aj ľudia sú dobrí
alebo sa tými dobrými stávajú…
Škoda, že tie detské sny zanikli
zomreli v našich spomienkach a túžbach
a hoci sme im my, sami v sebe
vystrojili pohreb
zostali v nás fragmenty
po tom, čo mohlo byť a nebolo…
A práve to nás dosť bolí..!
Všetky tie zradné útržky
nešťastia i šťastia
všetko to, čo sme kedysi
tak nerozvážne
povedali či spravili…
Spolu s tými naivnými
túžbami po objatí
po ktorých sme tak zúfalo prahli
ale ktoré sa nikdy nestali
a už sa ani nestanú…
Nikdy…
Pretože
tí, čo to mali spraviť
odišli…