V autobuse

23. septembra 2013, jessica, Poézia

Neplačem

neboj sa

nepanikár

a nedepkuj

som v pohode

fakt

len som unavená zo dňa

nie zo života

neboj…

 

Fakt neplačem

a neplač ani ty…

alebo ak chceš

tak si poplač

tu, v prítmí

a anonymite zadných sedadiel

vo večernom a poloprázdnom buse

a možno ti to pomôže

a tvojej duši sa uľaví…

 

Fakt

urob to pre seba

ja sa to tiež musím naučiť

ale teraz to nerobím…

Nie, teraz sa mi nechce

a ani nemám čas…

Svoje oči síce privieram

ale len od únavy

a preto

že si chcem vychutnať pesničku…

 

 

Nechcem, aby si

náhodou

zo mňa chytil depku

lebo ja fakt neplačem…

Som len unavená

zo dňa

nie zo života

a dúfam

že aj ty…

hoc si si oprel čelo

o studené okno busíku

tak ťa zmára len únava

tá celodenná

a nie tá životná…

 

Inak by som ťa

musela zachrániť

a to neviem

ako sa robí

hlavne tu, v buse, nie…

Nechodila som na kurzy

prvej pomoci

a keby aj áno

určite by som to

už dávno zabudla

alebo by ti tie techniky

aj tak nepomohli…