Nenávisť

26. júla 2013, jessica, Poézia

Nenávisť steká

ako kvapka dažďa

v odkvape

rúti sa nadol

do srdca

do hlavy

priam tryská zo žíl

keď ju chcú zo seba

vymámiť

ale nedá sa to

je jej stále viac

už je ako vodopád..!

 

 

Nenávisť šťeká

ako pes s naježenou srsťou

a vycerenými zubami

neradno sa k nim zakrádať

a pristupovať bližšie

on aj ona všetko vycíti

a každý pokus o trik

odmení

besným chňapnutím

za srdce

za hlavu

za gule

 

 

Nenávisť stená

ale nie rozkošou

lež túžbou po bití

po striekaní krvi

zbabelých vinníkov

po zborení Babylonu

a celého sveta

ktorý už dávno odsúdila za to

že ju raz odsúdil

alebo to možno bolo naopak

ale jej je to už šuma fuk

chce ničiť a zabíjať

a trhať ľuďom

srdcia

hlavy

gule

 

 

Nenávisť stena nezastaví

ale nabudí

k ešte väčším úskokom

pre ktoré ju nik nikdy

nezastaví

nedobehne

a ani nik nebude chápať…

takže navždy zostane

len sama samučká

a jej jediná fiktívna spoločníčka

menom ´samota´…

 

 

pre ktorej celoživotnú oddanosť k nej

by vážne dokázala vyvražďovať národy

vypichovať oči

a kradnúť ľuďom

srdcia

hlavy

gule..!