Posteľ smrti

20. januára 2013, jessica, Poézia

Zostala tam po nás rozhádzaná posteľ…

Včera nad ránom bola ešte príjemne vyhriata

A nám sa z nej nechcelo vstávať

Tak veľmi nám v nej bolo fajn

A tak dlho sme sa v nej prevaľovali

Až sme ju nestihli upratať

A takmer sme nestihli ani autobus…


Dnes je už určite celkom vychladnutá

A stále rovnako skasaná…

No MY sme mali všetko

Čo na spánok treba

Postele

Matrace

Plachty

Vankúše

I paplóny…


Jedlo

Pitie

Pyžamo

Príjemné teplo

I čerstvý vzduch

A taktiež pohodu a pokoj

Aby sme vôbec zaspali…


Ale ONI nemali nič z toho..!

Tí v Osvienčime…

Nemali absolútne nič!

Len zimu, hlad a špinu

A holé tvrdé drevo

Ktoré ich tlačilo do kostí…


Pretože ani len toho mäsa na sebe

Už takmer nemali

A boli len kosť a koža

S franforcami handier

Živé mŕtvoly a kostry

Odsúdené na pomalú a strašnú smrť…


Bolo mi z toho zle

A cítila som

Akoby som i ja

Bola za to vinná…

Hoci som v tej dobe nežila

A ešte ani nebola v pláne…