Zatiaľ aspoň pár citátov z knihy Sila Modlitby od Kateřiny Lachmanovej:
S.15
Tuším, ako je Boh nepredstaviteľne bližšie všetkým veciam, než sú ony samy sebe. Ako povstáva v Kristovej kňazskej obete nová zem a nové nebo. Zakúšam silu Kristovej obety pre celé stvorenie…
Aj Eucharistia má svoju kozmickú dimenziu. To preto, že Ježiš je život sám.
S.16
V ťažkej situácii, keď človek trpí, nás otázka ´prečo´ môže úplne ochromiť, kým otázka ´ako´ otvára cestu ďalej, cestu k svetlu.
To však stále neznamená, že Božiemu konaniu budeme vždy rozumieť.
Celú hĺbku a všetky podrobnosti Božích plánov nikdy nepochopíme, ale smieme do nich nazrieť.
Z toho je zrejmé, že Boh chce mať s nami partnerský vzťah: “Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi” (Jn 15, 15).
Stať sa naplno človekom, znamená žiť ako Kristus pre druhých a pre svet, stať sa ako On darom pre druhých, dobrým Samaritánom…
S.19
… sme pozvaní, aby sme duchovným zrakom pohliadli na Ježiša, “ktorý bol vzkriesený, je po pravici Boha a prihovára sa za nás” (Rim 8, 34).
Napríklad pri rozhovore cestou do Getsemanskej záhrady hovorí Petrovi: “Šimon, Šimon,hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posiľňuj svojich bratov” (Lk 22, 31-32).
S.20
Môžeme povedať, že takmer celá Ježišova veľkňazská modlitba (Jn 17) je modlitbou príhovoru. Ježiš v nej najprv prosí za seba a za naplnenie svojho poslania. Potom sa prihovára za dvanástich najbližších: “Za nich prosím. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal” (Jn 17, 9). A nakoniec sa prihovára za všetkých, ktorí skrze apoštolov prijmú vieru – teda i za nás, čo sa hlásime k jeho učeníkom v 21. storočí: ”No neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa” (Jn 17, 20).
S. 22
On sám prisľúbil: “Až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe” (Jn 12, 32).
S. 33
“Ak je Boh za nás, kto je proti nám? Keď on vlastného syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko?
Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč?” (Rim 8, 31-39)
S. 38
Modlitba príhovoru nemôže byť náhradou konkrétneho praktického konania v prospech druhých, i keď je možná akási “deľba práce”, keď sa jeden modlí a druhý koná. Inokedy sa ten istý človek najprv modlí a potom začína konať, prípadne koná svoje dielo s modlitbou príhovoru v srdci.
S.39
Na Božiu lásku k človekovi sa môžeme úplne spoľahnúť, a to i v situácii, ktorá sa nevyvíja presne tak, ako by sme si priali. Hovorí sa, že buď nám Boh dá, o čo ho prosíme, alebo nám dá niečo lepšie.
S.41
Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky… (Iz 55, 8-9)
Veľa ľudí je zranených vo svojej dôvere v Boha, pretože možno kedysi zažili, že sa za niekoho odhodlali modliť, a situácia sa nezlepšila.
S.43
Boh niektoré trápenia a ťažkosti skutočne odstráni, a to veľmi rýchlo, inokedy ich odstráni až neskôr, po vytrvalej modlitbe, a inokedy ich neodstráni vôbec – čo však neznamená, že modlitbu nepočuje a nevyslyší, – ibaže sa nestane presne to, čo sme očakávali.
S.47
Problém je v tom, že Boh nemusí spĺňať naše ultimáta, on je Pán. Ale zároveň chce naše dobro, veď on “jediný je dobrý”, ako sa predstavil v evanjeliách (Mt 19, 16-17). Len čo s ním začneme komunikovať nátlakovými metódami, nielenže popierame jeho zvrchovanosť, ale nepriamo vyjadrujeme nedôveru v jeho dobrotu a milosrdenstvo.