Vždy v tom istom kole
deň čo deň
ráno za ránom
vidí tie isté miesta
tú istú trasu do školy
je to isté jedlo
a cíti ten istý pocit…
Pocit šialenstva!!!
Pocit, ktorý ho núti
pozerať sa okolo seba
či ho niekto nevidí
nesleduje
a nezazerá naňho
nejakým zvláštnym pohľadom…
Má v sebe pocit napätia
a nebytia…
Alebo pocit
až príliš bolestného
a nenávistlivo nechceného
bytia…
Bytia, ktoré tak mučí..!
Tým, že je nechcené
osamelé
nanútené
tak strašne stratené
a plné zúfalstva
paniky a strachu…
Jeho vypleštené oči
sú sťa oči
plachého zvieraťa
ktoré sa s obavami obzerá
za seba
pred seba
i okolo seba
či ho nestopuje dravec
a nechce ho napadnúť..!
Všíma si tváre a postavy
postoje a výroky
všetkých
známych i neznámych
a húta, na čo myslia
o čom sa bavia
a či ho nechcú zabiť…
Má chorú myseľ
vyplašenú
neistú
a strhanú tvár
oči unavené
zo stáleho bdenia
a pokožku bledú až sivastú
zo strachu vyjsť von
a byť medzi ľuďmi..!
Mozog má dopovaný strachom
šialene šialený
a zvyknutý na denný prísun
strachu, stresu a bolesti
ktoré sú mu drogou a
bez ktorých už ani nedokáže žiť…
Nič iné totiž ešte nespoznal…
Nič iné nevie spracovať…
Nič iné, než zlo
a nenávisť
nevie pochopiť..!
Dobro nikdy nezažil
neuvidel ani nepočul
nevie, čo to slovo znamená
a ani neverí
že niečo ako dobro jestvuje…
Bojí sa všetkého, čo pozná i nepozná
bojí sa radosti a šťastia
bojí sa úspechu a obdivu
bojí sa priateľstva a lásky
bojí sa obmedzení i slobody
bojí sa života i smrti
bojí sa pozornosti druhých
bojí sa záujmu okolia
bojí sa sám seba
bojí sa žiť..!