Si tu i tam
v žiare jasného poludnia
prechádzaš každým dňom
od rána do noci
a často ani nezbadáš
ako už zrazu máš
po raňajkách, obede i večery…
Kukučkové hodiny
v polnočnej tme izby
odbíjajú na nový deň
a ty vtedy buď spíš
alebo rozmýšľaš
ako ho prežiješ
čo ti dá
a čo zoberie…
Cez deň zas lietaš ako drak
s pocitom, že sa nesmieš zastaviť
lebo inak si stratený…!
A tak ťa stále ženie
už ale nie vietor, ale strach
stále viac a viac ďalej
a stále rýchlejšie…
Mraky na nebi
prekryli Mesiac i hviezdy
i tvoju radosť v duši
A taktiež
nádej i viera
sa niekam stratili…
Možno ušli spolu
ďaleko od teba
lebo si si ich už nevážil…
Možno sa ti vrátia samé od seba…
možno ich budeš musieť ísť hľadať…
možno ich nájdeš na jednom konci sveta…
a možno ich už nenájdeš nikdy viac…
(Načo by ti boli..?!)